S príchodom pandémie COVID-19 sa zvyšovaniu imunitnej odolnosti začala klásť čoraz väčšia pozornosť. Väčšina ľudí automaticky siahne po vitamíne C, ale netreba zabúdať aj na ostatné dôležité vitamíny a výživové doplnky. Prečo nám lekári stále odporúčajú práve vitamín D, C, Zinok, Selén a Antioxidanty, a ako fungujú v boji proti COVID-19? 

Hlavným faktorom úmrtnosti pri COVID-19 je syndróm akútnej respiračnej tiesne (ARDS). Hlavným znakom ARDS je významne zvýšený oxidačný stres, ktorý vedie k poškodeniu buniek, zlyhaniu orgánov a smrti.

Dochádza pri ňom k neprimeranej zápalovej reakcii v pľúcach. ARDS môže odštartovať rôzne podnety, napr. rozsiahle úrazy, infekcie alebo vdýchnutie dráždivých látok. Pľúca sa pri ňom poškodzujú a vypĺňajú tekutinou. Prejaví sa to namáhavým dýchaním, únavou, zhoršením prenosu kyslíka do krvi a celkovým akútnym zhoršením zdravotného stavu.

VITAMÍN D

Vitamín D3 sa vo vzťahu ku korona vírusu javí ako jeden z najdôležitejších vitamínov. Ľudia s dostatkom vitamínu D mali až o 52% nižšiu pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie ochorenie COVID-19. V krvi im bola zistená taktiež nižšia hodnota zápalového markeru (C-reaktívny proteín). 

Literatúra a aj bežná prax poukazuje na nízke hladiny vitamínu D u populácie, preto sú odporúčania na dennú dávku vitamínu D aspoň 1000-2000 IU, pri akútnom ochorení sa pristupuje k dávke 4000 IU denne. (Veith, R., 2007)

“Vitamín D by mohol ovplyvniť odpoveď organizmu na SARS- -CoV-2 vo včasnej viremickej fáze a aj neskorej hyperinflačnej fáze, typickej pre ťažšiu formu ochorenia COVID-19, tromi mechanizmami:

• udržiavaním a ochranou medzibunkových spojení alveolárnych buniek respiračného traktu,
• zvýšenou produkciou cathelicidínov a defenzínov,
• znížením produkcie prozápalových cytokínov (utlmením cytokínovej búrky pri ťažkom priebehu COVID-19)”

(Juraj Smaha, Martin Kužma, Peter Jackuliak, Juraj Payer V. interná klinika LF UK a UN Bratislava, Slovenská republika)

“Studie jednoznačně prokazují vliv nedostatku vitaminu D na snížení obranyschopnosti organismu. Vitamin D je zásadní aktivátor adaptivní imunitní odpovědi a bez dostatečného zásobení vitaminem D se T‑lymfocyty při předložení antigenu neaktivují. V momentu, kdy je T‑lymfocytům prezentován cizí antigen, hledají přítomnost vitaminu D, a není‑li v dostatečném množství v okolí přítomen, T‑lymfocyty nejsou schopny se aktivovat. Vliv suplementace vitaminu D při akutních onemocněních respiračního traktu, ale i jako prevence těchto onemocnění, je podpořen několika studiemi a obzvláště v zimním období je jednoznačně doporučován, nelze ho však pokládat za kauzální terapii COVID–19. “

(PharmDr. Karel Vašut, Ph.D., PharmDr. MVDr. Vilma Vranová, Ph.D. Ústav aplikované farmacie, Farmaceutická fakulta VFU Brno)

ZINOK a SELÉN

Zinok je stopový prvok podporuje imunitu, vzájomnú interakciu buniek, a taktiež má dôležité účinky protivírusovej obrany organizmu. Včasná suplementácia Zinku môže skrátiť trvanie ochorenia. 

Selén je nevyhnutným mikroelementom, ktorý podporuje imunitný systém a jeho zlúčeniny môžu fungovať ako antioxidanty pre ľudský organizmus.

“Další možná pomocná léčiva a doplňky stravy, které by měly mít pozitivní efekt na prevenci, ale i při terapii onemocnění koronavirem COVID-19, jsou uvedeny níže. Neexistuje k nim sice dostatek studií, nicméně při volbě přípravku pro pacienty bychom měli případně doporučovat tyto látky v uvedených doporučených dávkách.

• Selén v denní dávce 50–100 mcg, jako antioxidant a důležitá součást peroxidáz
• Zinok v denní dávce 30–50 mg, jako antioxidant.”

(PharmDr. Karel Vašut, Ph.D., PharmDr. MVDr. Vilma Vranová, Ph.D. Ústav aplikované farmacie, Farmaceutická fakulta VFU Brno)

VITAMÍN C

Význam vitamínu C je známy ako podporný liek pri rôznych vírusových infekciách. Jeho nedostatok sa prejavuje zníženou odolnosťou proti infekciám dýchacieho traktu a výraznou únavou. Autori popisujú odlišnú výšku dávky pri podaní. Bežná dávka na dosiahnutie správnej hladiny je 500 – 1000 mg denne. Existujú práce, ktoré odporúčajú vysoké dávky. S  klasickou hypervitaminózou (ochorenie spôsobené príliš vysokou mierou nahromadených vitamínov) sa pri tomto vitamíne nestretávame. (MUDr. Etela Janeková, PhD.)

U alergických jedincov sa ojedinele môžu vyskytnúť ekzémy, urtika (svrbiaci, plošne vyvýšený pupenec) alebo astmatický záchvat. U pacientov s hyperoxalémiou dochádza k tvorbe obličkových kameňov, hlavne pri vyšších dávkach, ako je 500 mg denne. (MUDr. Etela Janeková, PhD.)